Paradoxný svet „očitého svedka“
Dr. Vladimír Beskid
riaditeľ Galéria Jána Koniarka v Trnave
Zdroj: katalóg TPT 2006
Príbeh medzinárodného Trienále plagátu Trnava (ďalej TPT) sa začal písať pred pätnástimi rokmi – v roku 1991. Teda v čase, keď na jednej strane stratil dominantné postavenie ideologicky nanútený politický plagát, na druhej strane akcia vznikla v čase veľkého prívalu komercie, bilbordov, megabordov, masmédií a digitálnych technológií.
Plagát stále vnímam ako „očitého svedka“ doby, súčasť jeho historického príbehu. Plagát dokáže priamočiaro reflektovať dobu, tlmočiť jej nosné idey a túžby a prepísať ich do skratkovitej, zrozumiteľnej reči. Stáva sa často aj katalyzátorom výtvarného prostredia – prostredníctvom neho môžeme spätne definovať vizuálne myslenie doby a jej nosné znaky, kódy a sebailúzie. Dnes ho môžeme vnímať aj ako statické médium, natoľko dominantnú úlohu čoraz viac zohrávajú pohyblivé obrazy, „obrazy-obrazovky“. Napriek nárastu obrazov čoraz väčších, farebnejších, rýchlejšie sa meniacich a „veľkých očí“ reklamy trpíme istou „zaslepenosťou“ obrazmi – viac necitlivosti, nemyslenia, nekreatívnosti, stereotypu a klišé. Zvykáme si žiť v tomto hybridnom, síce opticky presýtenom, ale ideovo riedkom prostredí. Z naliehavej výzvy či pouličnej správy zostáva iba tapeta, šum alebo ostrý stret informácií (posun od wall-message k wallpaper, od infowall k „infowar“).
Aj dnešný plagát naďalej vystupuje ako „očitý svedok“ našich dní. Dokáže definovať sociálne a politické problémové body, krízové teritóriá a aktuálne posolstvá. Má svojich obľúbených hrdinov a anti-hrdinov, svoje znaky a symboly. Na posledných ročníkoch trienále sme mali možnosť stretnúť „svieži dialóg“ dvoch vyplazených jazykov na pozadí nedbalého písma (Stefan Sagmeister: Fresh Dialogue, TPT 2000), vidličku s manifestačne zdvihnutým prostredníkom (Michal Gabriž: Fast Food, TPT 2003). Zaťatú robotnícku päsť s jej tieňom v tvare ruky-paroháča (Erik Beltran: Mexico _98, TPT 2000) strieda usmiata gazdinka s plnou náručou potravinových výrobkov, na obale ktorých je napísané: úspech, moc, sex, peniaze (Marion Schneider, TPT 2003). K zelenej stíhačke v tvare vianočného stromčeka, kde hlavne lietadlá tvoria horiace sviečky s nápisom Šťastné a veselé – Čečensko (Lex Drewinski: Merry Christmas! (Chechnya), TPT 2003) sa pridáva lakonický nápis Computer, kde písmená „o“ a „m“ tvoria policajné putá (Jacek Mrowczyk: Computer, TPT 2000) atď.
Aj z týchto príkladov vidieť, že plagát často a rád používa metaforu a paradox, hoci, domnievam sa, sám v sebe nesie vnútorné paradoxné nastavenie:
– vznikol ako jazyk ulice v mestskom prostredí, je teda večným „streetstylerom“, a pritom pri prenesení do neutrálneho prostredia „bielej kocky“ galérie stáva sa chtiac nechtiac muzeálnych exponátom, čo je proti jeho naturelu a poslaniu
– často a radi používame pojem nekomerčný plagát, hoci plagát je príznačným prvkom objednávkového umenia, či už je to plagát reklamný, propagandistický, alebo protestný, ponúkajúci nový produkt, vieru, presvedčenie či názor menšinovej subkultúry
– plagát má byť na jednej strane zrozumiteľný, komunikatívny, má osloviť široké spektrum ľudí, masového diváka a na druhej strane prinášať nové neošúchané riešenia, individuálne znaky, osobitý novotvar a novoreč
Príbeh plagátu od farebnej litografie 19. storočia po dnešné plnofarebné digitálne tlače s vysokým rozlíšením a nasadením (pri veľkej lekcii serigrafie a ofsetu) dokladá, že všetky tieto nástrahy a mediálne presilovky stále zvláda. Plagát sa stal silným vizuálnym fenoménom 20. storočia (podobne ako svet filmu), ktorý vyrastal v industriálnom urbánnom prostredí a etabluje sa aj v elektronickom prostredí. Trienále plagátu Trnava je najväčšou výstavnou prezentáciou súčasného plagátu na Slovensku a radí sa k významným akciám podobného zamerania vo svete. Ukazuje nám podoby a premeny aktuálnej plagátovej scény v medzinárodnom kontexte a kladie nám usporiadateľom otázku, ako ďalej profilovať také podujatie, aby udržovalo svoju tradíciu a kontinuitu a zároveň bolo otvorené a reflektovalo široké spektrum prístupov a stratégií v oblasti vizuálnej komunikácie.
Na záver, dovoľte mi aspoň jednou vetou vyjadriť poďakovanie všetkým našim spoluusporiadateľom, mediálnym partnerom, kultúrnym zahraničným inštitútom, členom prípravnému výboru, medzinárodnej poroty a ďalším osobám a osobnostiam, bez ktorých by toto podujatie nemohlo vzniknúť.
Prajem vám príjemnú a poučnú exkurziu do sveta súčasného plagátu…